Eva Popluhárová

V súčasnosti žijeme v modernom, technicky vyspelom svete, kde sú informácie pomaly také podstatné ako peniaze. Preto je dôležité  ich nielen vlastniť, ale aj chrániť. Všetci vieme, že naše heslá, PIN kódy, či iné citlivé údaje sú súkromné a s nikým by sme sa o ne nemali podeliť.

Potreba ochrany informácií sa týka nielen bežných smrteľníkov, ale hlavne organizácií, štátov a vlád, ktoré vlastnia oveľa zraniteľnejšie a významnejšie údaje.

Nedávno sa internetom šírila správa o sledovaní počítačovej aktivity armád, vlád či islamských aktivistov v cca 30 štátoch, skupinou Equation. Táto skupina je podľa Kaspersky Lab aktívna pravdepodobne od roku 1996, lenže tento útok bol iný, mali ho veľmi dobre premyslený a útočili na vysokej úrovni. Hlavným zámerom bolo nakazenie zariadení na dôležitých pozíciách a následné sledovanie ich aktivity. Kedže sú tieto zariadenia po silnou ochranou, útok spočíval v umiestení kódu do pevného disku, kde ho nevedel skontrolovať ani antivírus. Zaujímavé je, že stopy vedú k USA, presnejšie k Národnej bezpečnostnej agentúre. Na jednej strane to nie je až také prekvapivé. Keď zvážime, že chcú mať všetko pod kontrolou a ich konflikty so štátmi, ktorých sa útok týkal.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že nás sa tento problém netýka, ide o iné krajiny, iné vlády a my sme v bezpečí. Lenže ak sa vedeli jednoducho dostať do supertajných a superchránených počítačov vlád, aké ťažké bude získať informácie od nás, bežných smrteľníkov? Podľa správy Kaspersky Lab bol napadnutý pevný disk, kde sa uchovávajú dáta. Bol to veľmi premyslený ťah, pretože, jednak počítač bez tejto časti hardvéru nefunguje a jednak špionážny softvér bol vytvorený tak, že ani antivírus ho nevedel nájsť. Infikované boli disky rôznych výrobcov, okrem iného Samsung alebo IBM, ktoré možno dostať aj u nás.

Takže ako môžeme vedieť, či naše počítače sú a budú v bezpečí? Fotky z dovolenky, heslá na fejsbuk a iné údaje rôzne agentúry nezaujímajú. Hlavne ak sa ide o jednotlivcov. No ak pôjde o oveľa väčšie množstvo ľudí,niekoľko desaťtisíc až miliónov, ich informácie môžu byť zneužité pri útokoch na štát alebo na samotných ľudí, buď zo strany štátu prípadne iných organizácií. Celkovo je pre štát výhodné mať hlbší prehľad o svojich občanoch. Tým, že majú možnosť  sledovať ich a získavať materiály, môžu ich proti ľuďom použiť a držať ich v poslušnosti.

Okrem toho existujú ďalšie, jednoduchšie spôsoby ako získať a zneužiť dáta používateľov. Rôzni experti majú odlišné spôsoby ako sa dostať do cudzích systémov. Veľmi jednoducho sa dajú zneužiť tzv. súbory cookie pri zobrazovaní reklamy na internetových stránkach. Tie ukladajú informácie o používateľovi a sledujú jeho aktivitu na webe, aby mu bolo možné prispôsobiť reklamu. Ale nikto nevie, kam sa tie dáta ukladajú, či kto k nim má prístup. V súčasnosti nič nie je zadarmo a platí to aj na náš život vo virtuálnom svete. Návštevník stránky povolí súbory cookies, dostane reklamy „šité na mieru“ a zaplatí za ne svojím súkromím. Podobne sú na tom služby určovania polohy. Niečo za niečo. Ukážu vám síce cestu domov, ale na oplátku si vašu adresu uložia.

Hackerské útoky jednotlivcov a skupín ako je Equation je mnoho, často o nich nevieme, lebo médiá na ne neupozorňujú alebo sa nás netýkajú. Lenže to neznamená, že nemôžeme byť ohrození. Je dôležité chrániť sa antivírusom a musíme byť opatrní, dávať pozor na čo klikneme.